Ako funguje vlhké hojenie rán?

Samotné hojenie rán môžeme označiť ako reparačný fyziologický proces, pri ktorom sa obnovujú štruktúra a funkcia poškodenej kože. Drobné poranenia, ako sú napríklad škrabance alebo odreniny, spravidla nie sú hlboké a po ich zahojení nevzniká ani jazva. Jazva vzniká v prípade hlbších rezných rán alebo tržných rán, pri ktorých je narušené podkožné tkanivo. Takéto rany môžu, samozrejme, vzniknúť aj pri operačných zákrokoch. Vážnejšie, chronické a problematické rany sa môžu hojiť aj dlhšie ako dva mesiace.

Pri vlhkom hojení sa na ranu aplikuje nepriepustné krytie. Najčastejšie ide o sterilný nepriepustný obväz, ktorý zabraňuje úniku vlhkosti a minerálov, no zároveň chráni vlhkú ranu pred vstupom nečistôt, ktoré by mohli spôsobiť infekciu. Nepriepustné krytie pomáha udržiavať v okolí rany aj stálu teplotu a pH, ktoré dokážu výrazne urýchliť celý proces hojenia. 

Vlhké hojenie rán sa označuje aj ako vlhká terapia alebo oklúzia. Tento spôsob sa používal už pred stovkami rokov, keď sa na ranu aplikoval med (s jeho antibakteriálnymi účinkami), pričom sa rana následne preväzovala niekoľkými vrstvami tkanín. V modernej medicíne sa na vlhké hojenie rán používajú najmä špeciálne krycie obväzy, ktoré pomáhajú v rane udržiavať znížené pH. Práve to potláča rast baktérií a podporuje enzymatické čistenie rany. Pri vlhkej terapii je mimoriadne dôležité znížiť frekvenciu preväzovania rany, pretože ideálne podmienky (správna teplota okolo 37 stupňov, pH a vlhkosť) sa v okolí rany stabilizujú približne po ôsmich hodinách. Pri častejšom preväzovaní tak nemožno naplno naštartovať vlhké hojenie rany. Nie všetky rany sú však vhodné na vlhkú terapiu, o tomto postupe by mal vždy rozhodnúť ošetrujúci lekár, ktorý zváži možné benefity a riziká spojené s touto metódou.

Hlavnou výhodou vlhkého hojenia rán je v priemere až o 40 % rýchlejšie úplné zahojenie rany. Pri nesprávne zvolenom postupe a nedodržiavaní výmeny obväzov či prípadnom infikovaní rany však môže dôjsť aj ku komplikáciám. Za výhodu môžeme považovať aj ochranu rany pred vonkajšími vplyvmi (nekrytá rana sa môže oveľa ľahšie infikovať alebo mechanicky poškodiť), ale aj znížené nároky na osobnú asistenciu v prípade hojenia rán vlhkou terapiou u ležiacich pacientov. Odborný ošetrovateľ nemusí tak často navštevovať pacientov doma.

Najčastejším typom chronických a problematických rán sú takzvané diabetické rany, ktoré vznikajú prevažne na nohách u diabetikov prvého aj druhého typu pri nedodržiavaní stanovenej diéty a kontroly/regulácie hladiny inzulínu. Rovnako rozšírené sú aj takzvané dekubity alebo preležaniny, s ktorými bojuje množstvo imobilných pacientov. Zaradiť tu môžeme aj rany venózneho a arteriálneho pôvodu. Stretnúť sa môžete aj s chronickou posttraumatickou ranou (najčastejšie po poraneniach spôsobených popáleninami) a medzi raritnými prípadmi sa vyskytujú aj chronické radiačné poškodenia.

Vlhké hojenie rany spravidla prebieha v troch fázach. Prvou je takzvaná čistiaca fáza, pri ktorej sa odstraňujú napríklad nekrotizujúce tkanivo alebo rôzne nečistoty. V druhom kroku dochádza k takzvanej granulačnej fáze, keď sa rana napĺňa novými tkanivami. Aj počas tejto fázy spravidla dochádza k pravidelnému čisteniu. Poslednou je takzvaná epitelizačná fáza, pri ktorej sa rana uzatvára a vzniká pevnejšia jazva.

Aj v našej ponuke nájdete produkty na sterilné krytie pri pooperačnej starostlivosti o rany. Vyskúšajte napríklad Leukomed Sorbact určený na infikované rany. Tento typ náplasti pomáha viazať baktérie a plesne, znižuje riziko reinfekcie a je vhodný aj pre alergikov. Náplasť je potiahnutá hydrofóbnou mastnou esterovou kyselinou, ktorá priťahuje baktérie, ktoré sa tak dajú jednoducho odstrániť pri každom preväzovaní, čím sa znižuje ich množstvo v rane.