Krvácanie je jedným z najlepšie viditeľných „príznakov“ poranenia živého tkaniva u ľudí aj živočíchov. Existuje veľké množstvo rôznych druhov krvácania. S niektorými si poradíme doma, iné si vyžadujú ošetrenie na pohotovosti alebo na chirurgii a iné sa nezaobídu bez operačného zákroku. Ako zastaviť niektoré typy krvácania?
Poznáme rôzne typy krvácania: vnútorné (v orgánoch, napríklad mozgové krvácanie, pľúcne krvácanie), cievne, žilné a tepnové. Toto sú základné druhy, s ktorými sa môžete v živote stretnúť. Podľa typu krvácania je vhodný vždy iný spôsob ošetrenia.
Vnútorné krvácanie sa vám pravdepodobne nepodarí ani odhaliť. Môže nastať napríklad pri údere do hlavy. Pacient môže stratiť vedomie, byť malátny, objaviť sa môže aj zhoršené videnie či bľabotanie. Vnútorné krvácanie akéhokoľvek orgánu je životu nebezpečné. Treba ho čo najskôr odhaliť – pomocou spoľahlivých diagnostických nástrojov. Ak máte napríklad po údere do hlavy alebo inom úraze podozrenie na vnútorné krvácanie, okamžite si zavolajte 155.
Cievne krvácanie väčšinou nie je vážne a samé prestane po pár minútach. Objavuje sa pri ľahkom narušení ciev (napríklad pri odreninách), ale aj pri porezaní prstov či iných bežných zraneniach. Správne sa označuje aj ako vlásočnicové, respektíve kapilárne krvácanie.
Žilné krvácanie je silnejšie a krv voľne vyteká zo žily. Môže byť nebezpečné a treba ho zastaviť a vyhľadať lekársku pomoc – žily je často potrebné odborne zašiť.
Tepnové krvácanie je životu ohrozujúce a ak sa nezastaví rádovo do pár sekúnd až minút, zranený môže zomrieť. Pri tepnovom krvácaní krv strieka pod tlakom z otvorenej rany vo veľkom množstve. V takom prípade neváhajte a privolajte záchrannú službu.
V prvom rade si musíme definovať, o akú ranu ide. V prípade spomínanej odreniny stačí ranu opláchnuť pod čistou tečúcou vodou a prelepiť napríklad náplasťou na prvú pomoc. Pri malých rezných a tržných poraneniach vám dokonale pomôžu Skutočná potreba zastavenia krvácania však prichádza pri vážnejších druhoch rán, ako sú bodné, sečné, strelné alebo pri uhryznutí zvieraťom.
Ak sa v rane nachádza cudzí predmet, za žiadnu cenu ho nevyťahujte, krvácanie by ste mohli ešte zhoršiť. Zabudnite na filmy, kde si tvrdí chlapi vytiahnu z nohy šíp alebo z hrude nôž. V takomto prípade netlačíme ani na samotný predmet. V prípade otvorenej rany je jediným účinným a bezpečným spôsobom tlačenie na ranu – sterilným obväzom, tričkom, ale pokojne aj holými rukami. Pozor však na prenos infekcii pri ošetrovaní cudzej osoby (napríklad vírus HIV sa prenáša krvou). Pri podávaní prvej pomoci chráňte vždy hlavne seba. Pri vážnejších poraneniach so silným krvácaním je vhodné držať zranenú časť tela nad úrovňou srdca (ak je to možné).
Na ranu tlačte až do doby, kým neprestane krvácať (pri drobných ranách) a vy ju následne môžete obviazať alebo zalepiť. Pri väčších ranách a silnom krvácaní bezodkladne vyhľadajte najbližšiu pohotovosť alebo zavolajte 155 a na ranu tlačte až do príchodu lekára, ktorý ju odborne ošetrí, vyšetrí (či napríklad nie je poškodený aj orgán alebo či v rane neostal nejaký úlomok) a zašije.
Škrtidlá sú podobne ako oheň a elektrina skvelým sluhom, ale zlým „pánom“. Podľa názoru väčšiny záchranárov patria len do skúsených rúk – používajú sa najmä v armáde na zastavenie krvácania po strelnom zranení. Ako laik by ste nemali používať žiadne škrtidlo a iné spôsoby zastavenia toku krvi do končatiny. Ak je to nevyhnutné (napríklad ak má postihnutý amputovanú časť ruky alebo nohy a krvácanie je príliš silné), môžete škrtidlo použiť, aby ste zabránili úplnému vykrvácaniu, nie však na viac ako 10 minút.
Ak si pri podaní prvej pomoci pri krvácaní nie ste istí vážnosťou situácie, zavolajte na 155 a riaďte sa pokynmi od pracovníka záchrannej služby. Väčšinu drobných zranení, ako sú odreniny alebo porezanie prsta si však dokážete bez problémov ošetriť aj doma.
